Bratislava
5. augusta (TASR) - Anton Šťastný, najmladší z legendárneho bratského
útočného tria, bude mať v pondelok 5. augusta 60 rokov. Spolu s bratmi
Petrom a Mariánom sa Anton Šťastný stal nielen hokejovou ikonou Slovana
Bratislava, ale aj klubu NHL Quebecu Nordiques.
V roku 1979 sa s bratmi v jednej útočnej formácii výraznou mierou
podieľal na zisku jediného federálneho ligového titulu Slovana
Bratislava. Legendárny útok bratov Šťastných nastrieľal v
nezabudnuteľnej sezóne 1978/1979 rekordných 109 gólov. Do historických
štatistík NHL sa spolu s bratom Petrom zapísal v drese Quebecu
Nordiques. V zápase proti Washingtonu Capitals 22. februára 1981, v
ktorom Quebec zvíťazil 11:7, dosiahli obaja bratia osem kanadských
bodov. Center Peter dal štyri góly a na štyri prihral a krídelník Anton
trikrát skóroval a päťkrát asistoval.
Kariéru Antona Šťastného zdobí nielen striebro z majstrovstiev Európy
hráčov do 18 rokov (1977), či strieborná medaila zo svetového šampionátu
hráčov do 20 rokov z roku 1979, ale aj striebro z moskovských
majstrovstiev sveta z toho istého roku.
Anton Šťastný sa narodil 5. augusta 1959 v Bratislave. Podobne ako jeho
bratia hokejovo vyrastal v bratislavskom Slovane. Belasý dres si
prvýkrát obliekol už ako 16-ročný v roku 1975. Natrvalo sa v kádri
Slovana ako útočník usadil v rokoch 1977-1980.
V sezóne 1978/1979 sa výraznou mierom zaslúžil o historický triumf
"belasých" v najvyššej hokejovej súťaži v bývalom Československu. Slovan
Bratislava pod vedením trénera Ladislava Horského vyhral totiž
federálny ligový titul, ktorý v poslednom zápase korunoval domácim
víťazstvom 6:2 nad vtedajšou Teslou Pardubice. Najmladší z bratského
útočného tria strelil v tejto víťaznej sezóne 32 gólov.
Po mladom talentovanom útočníkovi samozrejme poškuľovali aj skauti zo
zámoria. V roku 1978 ho draftoval Detroit Red Wings v poslednom
amatérskom drafte v 12. kole zo 198. miesta. O rok neskôr vo vstupnom
drafte ho Quebec Nordiques draftoval v 4. kole z 83. miesta. Politické
dôvody prevládajúce v Československu mu však neumožnili legálne
vycestovať a hrať v najprestížnejšej hokejovej súťaži.
Za veľkú mláku do NHL sa dostal za oveľa dramatickejších okolností. Po
turnaji o Pohár európskych majstrov v auguste roku 1980, na ktorom sa
zúčastnil aj Slovan, sa z Rakúska do Bratislavy nevrátil. Spolu s bratom
Petrom emigrovali do Kanady. Svojim útekom výrazne skomplikovali život
bratovi Mariánovi, z ktorého sa zo dňa na deň stala nežiaduca osobnosť,
prenasledovaná Štátnou bezpečnosťou (ŠtB).
Začiatkom roka 1981 bola situácia Mariána Šťastného a jeho rodiny
natoľko neznesiteľná, že sa rozhodol emigrovať aj on. Po strastiplnom
úteku cez Rakúsko a bývalú Juhosláviu sa v kanadskom Quebecu s bratmi
stretol 6. júna 1981. Spolu s nimi sa úspešne etabloval v tíme NHL
Quebec Nordiques, v ktorom vytvorili podobne ako v Slovane
nezastaviteľné ofenzívne trio.
Najmladší z hviezdneho tria bratov Šťastných odohral v NHL v drese
Quebecu Nordiques v rokoch 1980-1989 650 zápasov, v ktorých strelil 252
gólov a zaznamenal 384 asistencií. Po skončení úspešného účinkovania v
NHL odišiel Anton Šťastný do Švajčiarska, kde jednu sezónu v 1989/1990
strávil vo Fribourgu-Gottéron a nasledujúci ročník v tíme EHC Olten.
V drese československej reprezentácie dal 25 gólov. V roku 1979 získal
na MS v Moskve striebro, pričom na šampionáte v šiestich zápasoch
strelil päť gólov a raz asistoval. Československo reprezentoval aj na
zimných olympijských hrách (ZOH) v roku 1980 v Lake Placid, kde počas
hokejového turnaja odohral šesť zápasov, v ktorých nazbieral osem bodov
za štyri góly a rovnaký počet prihrávok.
Pred blížiacimi ZOH v Lillehammeri v roku 1994 ho brat Peter presvedčil,
aby sa pod dvoch rokoch vrátil opäť k hokeju. Za Slovensko odohral
Anton Šťastný celkovo 15 zápasov, v ktorých strelil osem gólov. Na
olympiádu sa pre disciplinárny trest nedostal a tak definitívne ukončil
bohatú hokejovú kariéru. V rokoch 2004-2006 pôsobil ako člen vedenia
švajčiarskeho klubu HC Lausanne.